Prehnaná láska k zvieratám

Je nám dané, aby sme mali niekoho radi a taktiež aby aj nás niekto ľúbil. Naša potreba byť obklopený ľuďmi je veľmi prirodzená. Človek je spoločenský tvor a ak je dlho sám, nemusí to mať na jeho dušu a psychiku dobré účinky. Preto sa často stáva, že ľudia, ktorí žijú sami, si zadovážia domáce zvieratko. Na tom, samozrejme, nie je nič zlé. Je pekné, ak sa dokážeme starať nie len o druhých ľudí, ale aj o takéhoto milého chlpatého tvora. Nezáleží na tom, či je to morské prasiatko, králik, pes alebo malé mačiatko zachránené z ulice. Každé jedno zvieratko si zaslúži lásku a opateru. No a v tomto prípade narážame na určitý problém, ktorý sa veľmi často vyskytuje v našej spoločnosti. Mnoho z nás sa totiž tak veľmi upne na svojho domáceho miláčika, že ho uprednostní pred všetkými. Zvieratko ľúbi viac ako svoju rodinu, známych, priateľov. Dokonca sa niekedy stáva, že sa z chlpáča snažíme stvoriť človeka. Dalo by sa povedať, že ho dokonca povyšujeme nad seba alebo z neho robíme rovnocenného partnera. Obliekame ho, nechávame ho spať vedľa nás v posteli, smie jesť oproti nám pri stole v kuchyni. V niektorých prípadoch ich dokonca pokladáme za svoje deti, čo je z môjho vlastného pohľadu, dalo by sa povedať, že nevhodné. Myslím si, že to nie je v poriadku a taktiež som si istá, že mnohí ľudia so mnou budú súhlasiť. Sama mám domáce zvieratá a chovám už niekoľko rokov, no je mi jasné, že žiadne zviera nenahradí človeka. Práve preto by sme ich mali pokladať za svojich vynikajúcich spoločníkov, ktorí nám dokážu spríjemniť chvíľky nášho života, ale popri tom by sme nemali zabúdať na to, že sú to stále iba zvieratá.
Chovať, mať spoločnosť týchto štvornohých tvorov, hrať sa s nimi, maznať a niekedy sa im dokonca vyrozprávať zo svojich problémov, je fajn. Ja osobne si už život bez nich nedokážem ani len predstaviť. Je to moja záľuba a patrí k môjmu životu. Aj napriek tomu však musím rozlišovať, kedy je to až príliš a vtedy je potrebné zastaviť sa a uvedomiť si niektoré veci, zadívať sa na môjho psa ako na priateľa, na tvora, ktorý cíti, ale nezabúdať pri tom ani na skutočných priateľov, ľudí, ktorých v živote všetci potrebujeme.